Sme národ, ktorému z vyšliapanej a špinavej čižmy trčí príslovečná slama? Sme azda národ, ktorý si nezaslúži ni úctu či slušné hodnotenie – nebodaj – obdiv? Sme ozaj len zmesou paholkov a honelníkov zaťažených natvrdlým nacionalistickým chápaním seba samých? Takto nás vníma svet? Azda. Kdesi možno aj. A mňa, s prepáčením – to serie, ale tým nepomôžem ani sebe ani národu, kým nezmeníme filozofiu vnímania ale i reprodukovanie seba samých. Lebo nie sme horší ako iní, ba naopak.
Prečo tak začínam? Prečo tliacham o nacionalizme, sebaľútosti a pocite večného ubližovania? Lebo máme to v sebe a prisvedčil tomu aj Dávid Paška svojou najnovšou hrou „Kým nacionalista zakikiríka“. Pred pár dňami divadlo Ludus na svojej podlahe /nie doskách, tých už nieto/ uviedlo hru mladého len 17 ročného chalana, ktorý si vo vlastnej hre /a nie prvotine/ aj zahral.
Nuž – spočiatku trochu rozpačito to začalo, navyše zabiehavanie od základnej myšlienky do iných vôd, a kde tu aj „klasický ping pong replík…“ /to som citoval autora hry/. Ale potom sa to rozbehlo a v záverečnom akte Paška vyhmatol podstatu. Síce kategorizáciou nášho národa, nuž nie bohvie ako príjemnou, ale znesiteľnou a žiaľ – pravdivou. Dávidovi totiž pristane uvažovanie, analýza, dlhšie texty jeho postáv ktoré vyfiltrujú ich osobné náhľady s podtónom filozofie, ktorá nie je samoúčelná, ale má svojho hlavu aj pätu a nemožno jej veľa vyčítať.
Ešte pripomienky k réžii. Zopár excelentných okamihov – alkoholová pitka, či pochvala pohladením po hlave – vyvolali úctyhodný smiech obecenstva. A obdobné hodnotenia by zniesli aj na iné režijné postupy, ku ktorým sám autor scenára i herec prispel. Ale – to musíte vidieť hru, inak neviete o čom hovorím.
A povestná bodka na záver – hru nepovažujte za zneuctenie či výsmech. Je to len zrkadlo a Dávid ho nastavil v správnom okamihu a dobre. Nebojme sa tejto hry. Skýta nám priestor na zamýšľanie a nachádzanie východísk. A to, prosím, poskytol len sedemnásťročný chalan. Takže, nebojme sa o našu budúcnosť a nešliapme po mladých. Často majú v sebe viacej múdrosti ako generácia z minulého tisícročia. Apropo – poznáte výrok K.H.Borovského? „Pokiaľ by sa múdrosť merala počtom rokov, potom by ten dubový klát bol najmúdrejší“.
Ukážka z divadelnej hry: „Kým nacionalista zakikiríka“
Slovenské divadlo má nádej…
Divadelná hra len 17 ročného autora Dávida Pašku. Na fotke hlavný protagonisti: Simona Sándorová, Jaro Kojs, Dávid Paška a Dávid Kakaš.
Záverečný neutíchajúci potlesk bol tým najväčším poďakovaním pre účinkujúcich v divadelnej hre „Kým nacionalista zakikiríka“.
Nuž, sme naozaj všeličím. Aj mňa serie, ...
Celá debata | RSS tejto debaty